Lekcie Virtuálneho šéfa - Človečina

Najlepší šéfovia počúvajú Elán, nie Ega.

Lekcia druhá - Človečina

Elán a Ego sú samozrejme v podnázve len vďaka svojim názvom vhodným pre túto príležitosť. Tieto riadky nepatria hudobnej kritike. Každý nech počúva, čo mu ucho ráči.

Tieto riadky patria človečine. Najmocnejšiemu nástroju s akým som sa v pracovnom prostredí stretol. Šéf, ktorý dokáže svojich ľudí viesť a riadiť s ľudským prístupom vytvára tímy, ktoré robia zázraky na počkanie a nemožné do troch dní. Je to síce veľmi náročná cesta, ale sám po nej neustále kráčam a vždy mi dá za pravdu, že niet lepšej strategickej investície ako je človečina.

Volá sa Wendy. Wendy je Človek s veľkým Č. Človek, ktorý mi ukázal, že tím viac ako tisíc ľudí dokáže byť tímom víťazným a hviezdnym, ak jeho šéf dokáže všetky jeho vodcovské a riadiace zručnosti podčiarknuť ľudskosťou.

Dostal som možnosť pripraviť a viesť program, ktorý oceňoval výnimočný výkon tímov a jednotlivcov. Moji rodičia ma naučili, že práca musí byť vždy poctivá a kvalitná, a tak som sa nechcel púšťať do niečoho bez zmysluplného zadania. Spolu s tímom sme spísali na papier zopár bodov s otázkami a vypýtali sme si krátku účasť na stretnutí vrcholového manažmentu. Moja vtedajšia šéfka ma správne "sfúkla" za dve veci. Prvá - vždy prezentuj ako profesionál, aj keby mala mať tvoja prezentácia len jednu stranu. Druhá - dostal si dôveru, využi ju. Dostal si Čo máš spraviť a Ako je na tebe a tvojom tíme. Pochopil som dobré rady a pripravili sme krátku prezentáciu, v ktorej sme si zodpovedali aj naše pôvodné otázky Ako na to. Bol som nervózny, cítil som zodpovednosť. Moja prvá prezentácia na takejto úrovni a ešte k tomu v angličtine. Wendy sedela priamo oproti mne. Keď som rozprával, nepohla ani brvou. Pozerala sa mi uprene do očí a nedokázal som z nej prečítať, či napĺňame očakávania, alebo trepeme dve na tri. Dali sme to. Prezentácia sa skončila a atmosféra sa jemne uvoľnila. Podišiel som k Wendy a spýtal som sa, či sa môžem na niečo opýtať. "Samozrejme" odpovedala s úsmevom. Spýtal som sa na jej "kamenný" pohľad počas našej prezentácie a Wendy mi s ešte väčším úsmevom odpovedala: "Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby si videl a cítil, že máš moju 100% pozornosť. Aby si videl a cítil, že to, čo robíte má veľký zmysel a že si vašu prácu nesmierne vážim." Viac som nepotreboval počuť. Program sme úspešne spustili a po viac ako roku sme dokonca získali tímové ocenenie vďaka nominácii samotných užívateľov.

Miloval som jej príhovory. Wendy je excelentný rečník. Prihovára sa k ľuďom ako človek, nie ako veľký šéf. Je tlmočník do vami zrozumiteľného jazyka. Veľakrát zaznelo od šéfov slovo integrita a ja som ho aj napriek rôznym vysvetleniam nedokázal správne pochopiť. Až kým nám Wendy nepovedala príbeh o sochárovi, ktorý postavil obrovskú sochu a vedľa nej navlas rovnakú. Okoloidúci sa ho spýtal načo sú mu dve také isté sochy. Sochár mu povedal, že prvá socha má poškodený nos a už sa to nedá opraviť, a tak spravil novú. Okoloidúci začudovane poznamenal, že to predsa v takej výške nikto nevidí. "Ja to vidím", odpovedal sochár a ja som konečne pochopil, čo je to tá integrita. Ako by povedala Wendy: "Integrita je robiť správne veci, aj keď sa nikto nepozerá".

Najnáročnejšie dni boli piatky, koniec mesiaca a záver kvartálu. Boli to dni plné kritických situácií a veľa šéfov nechalo prehovoriť svoje ego. Mali sme viac ako 10 poschodí a na každom poschodí sedelo okolo 100 ľudí. V čase, keď nestíhate ani nestíhať, si Wendy našla čas a prešla všetky poschodia, zastavila si pri každom z nás a opýtala sa ako sa máme a či nám vie s niečím pomôcť. Gesto, ktorým nám vždy dala najavo, že sme jeden tím, že každý z nás je dôležitý a že spoločne to opäť dokážeme.

Do nášho programového emailu som potreboval od Wendy krátky text, ktorým by sa ľuďom prihovorila a vysvetlila, prečo považuje náš program za dôležitý a užitočný. Text mi prišiel na druhý deň a pod ním sa ma Wendy pýtala, či text splnil mojej očakávania a či tam nemá niečo upraviť. Moja šéfka, ktorá bola na kópii emailu skoro odpadla. "Kto to kedy videl, aby si vrcholový manažér pýtal odobrenie od rádového zamestnanca ako si ty?" Pýtala si ho Wendy, pretože so mnou komunikovala ako s človekom a nie ako s podriadeným. Toto sú maličkosti, ktoré budujú vzájomný rešpekt a dôveru. Toto je skutočná dlhodobá motivácia a inšpirácia. Aj dnes, po viac ako desiatich rokoch.

Ďakujem, Wendy!

Najlepší a najúspešnejší šéf na svete je Človek. Prajem vám, aby každý z vás našiel a zažil svoju Wendy. Prajem nám všetkým, aby okolo nás vždy voňala človečina.